Po úžasnom výkone naších troch šikovných chlapcov (Janka, Dávida a Matúša) v Košiciach na celoslovenskom kole WRO, sme postúpili na Celosvetové kolo do Odense v Dánsku. Všetci sme sa tam veľmi tešili a tak sme stres odbúravali aj vďaka neprestávajúcemu tvrdému pracovaniu na vylepšovaní nášho robota. Po viac ako 3 mesiacoch od slovenského kola sme už boli pripravení vyraziť do Dánska. Ráno 20. septembra sme už o druhej ráno vyrážali z Medzian, aby sme stihli naše lietadlo, ktoré nás čkalo na letisku v Krakowe. Išli sme autom, takže sme si mohli ešte aj trochu pospať, len šofér mal v tomto menšiu-väčšiu nevýhodu. Okolo šiestej ráno sme sa už všetci vyspinkaní (až na šoféra) zobudili pri letisku. Odparkovali sme auto a vyrazli sme pripravení na nové zážitky. Cez kontrolu na letisku sme prešli bez väčších problémov – najväčší problém bol, že si jeden z nás zabudol vyliať fľašu s vodou… Nečakali sme ani pol hodinu a už nás onedlho lietadlo čakalo zaparkované na mieste. O pár minút sme už sedeli na našich miestach v lietadle. Mali sme nádherný výhľad pri krídlach. Približne o 7 sme začali rolovať po dráhe a potom ochvíľu už aj vzlitať. Bol to pekný pocit byť tak vysoko nad všetkými ľuďmi tam dole :-). Po hodine lietania v oblakoch sme pristáli v Kodani. Tam sme sa poprechádzali po meste a pozreli si ich národné múzeum. Všetko to bolo veľmi zaujímavé a naučili sme sa pri tom veľa nového, a precvičili angličtinu už hneď v prvý deň. Keď sme už boli vysilení z chodenia tak sme sa mohli zasa vrhnúť do cestovania. Nastúpili sme na vlak do Odense a počas cesty sme pozorovali nádhernú prírodu Dánska. Chvíľu sme sa vlakom viezli aj v tuneli pod morom. Keď sme konečne dorazili na miesto, tak sme si u organizátorov súťaže vyzdvihli naše „vizitky“, ktoré zároveň slúžili aj ako neobmedzený lístok na mestskú dopravu v Odense. Po pár minútach chôdze sme došli do nášho domova na najbližší týždeň. Hneď sa tam vytvorila rada na WC, a keď sme už mali mechúre prázdne, tak sme sa vrhli rovno do postelí. No naši tréneri s nami na dnešok mali ešte asi plány, tak sme v tých posteliach až tak dlho neležali… Išli sme na nákup a potom sme sa konečne večer mohli poriadne najesť fajných špagiet. A už len osprchovať a po „rozprávočke na dobrú noc“… ROBÍM SI SRANDU!!! … ísť spinkať.
Ráno sme si trošku privstali aby sme všetko stihli. Naraňajkovali sme sa, obliekli si naše legendárne medzanské tričká (a samozrejme aj nejaké nohavice) a vyrazli rovno na turnaj. Potom sme sa električkou, autobusom aj pešibusom dopravili rovno do Jyske Bank Arena, kde sa odohrávala súťaž. Počas tohto dňa chlapci hlavne trénovali a dolaďovali robota, ale bolo už aj jedno testovacie kolo. Obed bol výborný, ale večera bola… ešte lepšia. Po večeri však nasledovala slávnostná ceremónia, na ktorej nás privítal sám Hans Christian Andersen s postavičkami z jeho výborných rozprávok. Domov sme prišli vyčerpaní a tak sme hneď naskákali do postieľ.
Ráno sme boli pripravení spoznávať viac LEGO! Pretožeee… sme išli do Billundu, mesta kde vzniklo lego, rovno do jediného Legohouse-u na celom svete. Veľmi sme si to užili. Bolo tam nespočetné množstvo atrakcií od skladania si vlastného lego-panáčika podľa vkusu cez programovanie LEGO-robotov až po animovanie LEGO-príbehu. Bolo to priam dokonalé LEGO-miesto. Obed sme si v Legohouse osolili, ako inak, než LEGO soľničkami. Boli sme unavení, ale nadšení, že sme mohli niečo také zažiť. Ešte sme sa vrátili navečerať do arény, kde sa už včera konala súťaž, ale zajtra bude pokračovať…
Dobré RÁNO! A ďalší už v poradí štvrtý deň v Dánsku a tretí deň na Friendship Inventional Tournamente. Ráno sme si dali niečo fajné a vyživujúce, zbalili sme robota a počítač na programovanie a vyrazili sme späť do Jyske Bank Areny. Dnes však chlapcov čakal trošku náročnejší deň, pretože to bol prvý súťažný deň s momentom prekvapenia, kedy sa na súťažný stôl pridala prekážka a súťažiaci mali 90 minút na naprogramovanie robota, aby spravil zadanú prekážku, ale tento raz túto prekážku ešte nemuseli robiť, ak za to nechceli získať body. Po tomto dni sme si držali 11. miesto z 54 tímov. Večer sme ešte po súťažení mali také menšie odreagovanie. Večer sa totiž konala Friendship Show, na ktorej mohli deti, ktoré súťažili ukázať svoje talenty aj z iných oblastí ako je programovanie a stavanie robota. Bolo tam napríklad jedno dievča z Kórei, ktoré neskutočne rýchlo skákalo na švihadle. Potom sme už ako chodiace mrtvoly sa nejako dostali domov a hneď išli SPAŤ. A nasledoval posledný deň súťaže! Ráno sme vstali, ako vždy, a vydali sa na turnaj. Chalani si v tento deň riadne zamakali, ale nakoniec vybojovali pre ich tím nádherné 12. miesto.
Na ďalší deň sme ráno po prechádzke mestom išli rovno na vlak. V Kodani sme sa ešte tiež trochu poprechádzali, aby s nami lietadlo nevybuchlo, keďže sme mali nejako veľa energie. Potom sme už len na letisku po kontrole čakali na naše lietadlo. Keď nám otvorili gate, tak sme boli šťastní, že pôjdeme domov s takými skvelými zážitkami, a že sme si vybojovali tvrdou prácou také dobré miesto, ale na druhej strane aj trochu smutní, že musíme opustiť túto krajinu. Do Krakowa sme prileteli už keď sa schyľovalo k večeru a to nás ešte čakala cesta domov na Slovensko. Auto sme našli v takom istom stave ako sme ho tam nechali, čo nás celkom potešilo :-). Po tri a pol hodinovej ceste sme už konečne dorazili naspäť do našej domoviny – do Medzian.
